Slovné hodnotenie

Slovné hodnotenie u nás – na Súkromnej ZŠ s MŠ v Sabinove

„Ak zostaneme v starej štruktúre, nebudeme vedieť prejsť do nového sveta.“ Bola jedna z viet, ktorú som si práve potrebovala na nete prečítať, aby ma nakopla k týmto zopár riadkom.

Naša škola prešla minulý rok v 1. ročníku na slovné hodnotenie. Snažíme sa „nezostávať v starej štruktúre“, v starých modeloch a posunúť našu školu a vzdelávanie v nej smerom, o ktorom sme presvedčení, že je ten správny. Slovné hodnotenie   neznamená náhrada známok za hodnotenie pečiatkami, bodíkmi, ale pracné vypisovanie viet, čo ktorý  žiak zvládol v danom predmete, kde už za nejaký ten čas podrástol, na čom ešte musí popracovať, aby sa zlepšil, pretože jeho limity mu to umožňujú.

Aj v dnešnej modernej dobe nájdeme mnoho názorov na to, ako treba deti hodnotiť, čo je pre rozvoj ich osobnosti, budovanie zdravého sebavedomia a zodpovednosti  správne, a čo nie. Každý z vás sa stotožní s názorom toho človeka, ktorého zmýšľanie, životná filozofia a aj náboženstvo je vám najbližšie. Človeka, s ktorým - keď hovorí o výchove a vzdelávaní -  akosi vnútorne súhlasíte a poviete si: „Áno, to je to, čo dnešné deti potrebujú, to je to, čo nám pomôže z nich vychovať  čestného, spravodlivého, zodpovedného murára, predavača, managera, jednoducho Človeka. Pre lepšiu predstavu vám ponúkame článok, ktorý nás najviac oslovil a vystihuje podstatu nášho rozhodnutia hodnotiť slovne.

http://www.todarozum.sk/aktualita/100-p-fridrichova-cielom-ucenia-by-nemali-byt-znamky-okradaju-deti-o-prirodzenu-tuzbu-ucit-sa/

Miriam Matisovská

Ako by malo vyzerať slovné hodnotenie?

Rozsah a štruktúra slovného hodnotenia – priebežného i súhrnného – je v kompetencii učiteľa. V každom prípade by mal obsah žiaka pozitívne motivovať. To však neznamená, že nebude objektívny; musí upozorniť aj na nedostatky, ktoré sa žiakovi ešte nepodarilo odstrániť. Slovné hodnotenie musí konkrétne vyjadrovať, čo žiak v danom vyučovacom predmete zvládol a na akej úrovni. Zároveň by mal pedagóg navrhnúť aj ďalšie postupy ako ďalej napredovať v závislosti od individuálnych možností a schopností jednotlivých žiakov. Obsah a formu hodnotenia určuje charakter jednotlivých vyučovacích predmetov.

Výhody slovného hodnotenia:

• nevedie k súpereniu, rivalite
• poskytuje objektívnejšie hodnotenie vykonanej práce – hodnotí celkovú prácu žiaka, nielen výsledok (snahu, prípravu, aktivitu)
• zachytáva individuálne a tvorivé schopnosti žiaka, intenzitu jeho práce, pokrok v práci, zlepšenie sa v určitých činnostiach vzhľadom k svojim možnostiam
• silne motivuje učiť sa nie pre známky, ale pre seba
• umožňuje zažiť úspech aj slabšie prospievajúcim žiakom – oceniť pokrok, aktivitu, snahu
• hodnotí všetky aktivity žiaka každý deň
• rodič dostáva konkrétnejšiu informáciu o práci svojho dieťaťa; žiak presne vie, v čom sa má zlepšiť, čo sa má doučiť

HODNOTENIE ŽIAKOV ŠKOLY

Hodnotenie žiakov každej základnej školy sa riadi Metodickým pokynom č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy. V čl. 1 – Zásady hodnotenia – v odsekoch 1 – 6 sa píše:

1. 1. Hodnotenie žiaka je nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu, ktorá má informatívnu, korekčnú a motivačnú funkciu.
   2. Žiak sa v procese výchovy a vzdelávania hodnotí priebežne a celkovo a má právo dozvedieť sa spôsob a výsledok hodnotenia.
   3. Hodnotenie žiaka sa vykonáva klasifikáciou, slovným hodnotením alebo kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia. O spôsobe hodnotenia jednotlivých vyučovacích predmetov rozhodne riaditeľ  školy (ďalej len „riaditeľ“) po prerokovaní v pedagogickej rade.
   4. Klasifikácia je jednou z foriem hodnotenia, ktorej výsledky sa vyjadrujú určenými piatimi stupňami. Na vysvedčeniach s klasifikáciou sa slovný komentár za príslušný polrok nedopĺňa.
   5. Slovné hodnotenie je jednou z foriem hodnotenia, ktorého výsledky v jednotlivých predmetoch prípravného ročníka, nultého ročníka, prvého ročníka až štvrtého ročníka sa vyjadrujú slovne štyrmi stupňami; vysvedčenie so slovným hodnotením sa môže doplniť slovným komentárom za príslušný polrok.
   6. Kombinácia klasifikácie a slovného hodnotenia je forma hodnotenia, pri ktorej sa výsledky niektorých vyučovacích predmetov vyjadrujú stupňom klasifikácie a niektoré sa  vyjadrujú  slovne. Kombinované hodnotenie sa odporúča využiť aj v rámci toho istého predmetu, pri prechode zo slovného hodnotenia na klasifikáciu. Postupne učiteľ dopĺňa slovné komentáre známkou, a tak pripravuje žiakov na zmenu kvantifikátora.

Z nášho pohľadu nový Školský zákon (245/2008) priniesol do pedagogickej praxe niektoré pozitívne zmeny, ale aj negatívne. Do skupiny tých negatívnych zmien patrí aj zmena, ktorá sa týka slovného hodnotenia. Pedagógovia, ktorí chápali obrovský prínos slovného hodnotenia do našich škôl a reálne ho na školách používali (niektorí aj desať – pätnásť rokov), sa vrátili späť ku klasifikácii , pretože možnosť hodnotiť slovne sa nahradila niečím, čo sa nedá nazvať ani slovným hodnotením, ani klasifikáciou.

Z tohto dôvodu sme aj na našej škole donedávna celkové hodnotenie žiakov na konci prvého a druhého polroka uskutočňovali klasifikáciou. V domnení, že forma slovného hodnotenia v takej podobe ako bola pôvodne sa vráti späť, sme čakali takmer 10 rokov. Od začiatku sme boli presvedčení, že výpovedná hodnota známky a výpovedná hodnota slovného hodnotenia sú jednoducho neporovnateľné a tento krok zo strany ministerstva je krokom späť. Hoci sa momentálne veľa rozpráva o „Národnom programe výchovy a vzdelávania 2018 – 2027“, dlhšie sme čakať nechceli. Minulý školský rok sme sa rozhodli pre slovné hodnotenie žiakov 1. ročníka a tento školský rok pokračujeme ďalej, slovne hodnotíme žiakov 1. aj 2. ročníka.

Rozhodli sme sa tak preto, že všetci vidíme potrebu viesť deti k tomu, aby sa chceli učiť, aby mali radosť z toho, že získali novú vedomosť, novú zručnosť, že niečo nové objavili, zistili, prišli na riešenie úlohy, ktorú ešte prednedávnom vyriešiť nevedeli – nie preto, žeby boli slabí, ale preto, že potrebovali na osvojenie niektorých zručností dlhší čas. Horšia známka by ich možno demotivovala, ale keď im poskytneme čas, ich radosť z dosiahnutého úspechu bude obrovská. Každé dieťa túži skúmať, objavovať nové veci, učiť sa, rásť, ... Je to pre ne prirodzené ako dýchať. Známka ich prirodzenú túžbu zabrzdí, pretože motiváciou už nie je chcieť vedieť, ale dostať dobrú známku. Cieľom žiaka predsa nemôže byť dostať jednotku, ale rásť, zlepšovať svoje osobné výkony. Šikovných žiakov nemôžu brzdiť nejaké predpísané štandardy a slabší žiaci zas musia byť motivovaní k vyššiemu výkonu – určite nie zlou známkou. Slovným hodnotením pozitívne hodnotíme to, v čom je žiak dobrý, čo mu ide, v čom podrástol a ako podrástol; zároveň mu dávame isté odporúčania čo urobiť preto, aby sa zlepšil v tom, čo mu až tak dobre nejde, povzbudzujeme ich k tomu a oceníme hoci len nepatrné zlepšenie.  Ak sa pri hodnotení známkou podarí deťom chytiť nejakú tú horšiu známku, naučia sa látku preto, aby si známku opravili, nie preto, aby si doplnili vlastné vedomosti a otvorili sa im nové cesty k poznaniu.

Toto hodnotenie je priam ideálne pre žiakov s poruchami učenia, ktorí musia vynaložiť neskutočné úsilie  k tomu, aby napredovali; keďže napredujú po malilinkých krôčikoch, známkovaním by vždy patrili medzi tých „slabších“ žiakov a nikto by nevidel ako predsa len aj napriek svojmu zdravotnému znevýhodneniu kráčajú vpred.

Takéto hodnotenie si vyžaduje od pedagógov zručnosť dobre diagnostikovať prácu žiakov, stať sa pedagógom, ktorý bude prácu žiakov „iba“ usmerňovať, koordinovať, navádzať ich na správnu cestu, poradí im nejaký krok ak sa uberajú nesprávnym smerom, ktorý bude priebežne hodnotiť ich prácu, ukáže im, že majú jeho dôveru a že verí v ich schopnosti. Okrem toho je toto hodnotenie veľmi náročné na čas (osobný čas), ktorý učitelia obetujú preto, že svoju prácu milujú, že chápu, že to nie je obyčajná práca, ktorá 13:30 končí, ale pokračuje ďalej doma.

O to viac nás mrzí postoj niektorých rodičov, ktorí nechápu alebo nechcú chápať naše argumenty, hoci nám ide len a len o našich žiakov, o ich radosť a úspechy.

Veľmi sa mi páči myšlienka neznámeho autora:  

„Nikdy nepochybuj o tom, že malá skupina zanietených ľudí môže zmeniť svet. A vlastne, je to jediný spôsob, ako svet zmeniť.“ (neznámy autor)

              Silvia Urdzíková